Mnoho ľudí je presvedčených, že muži a ženy sú už niekoľko desiatok rokov rovnoprávne s mužmi. Majú volebné právo, môžu sa vzdelávať, pracovať, byť zapojené do politiky, vysloviť svoj názor nahlas a veľa iného. V týchto bodoch určite nemožno nesúhlasiť. Poďme sa však bližšie pozrieť na pomerne rozšírenú mienku, že feminizmus dosiahol v tejto dobe príliš veľké rozmery.
Čo to vlastne feminizmus je? Jednoducho povedané, je to ženskosť, charakteristické správanie a postoje žien. Nič špeciálne radikálne a prehnané, nič čo by mohlo poslúžiť na urážanie žien. Je to prirodzená súčasť žien. Znamená to len to, že ženy sú si vedomé svojej hodnoty a vedia aké je ich miesto v modernej spoločnosti.
Vráťme sa však k názoru, že ženy to so svojim sebavedomím preháňajú. Po prvé, nikto neurčil žiadnu hranicu kde má končiť to „ženské“ a kde začína výlučne mužské. Prirodzene, je stále dosť vecí, ktoré prevažne robia muži pretože je to pre nich ľahšie alebo prirodzene, je však len málo vecí, ktoré žena nedokáže urobiť ani keď naozaj chce. Ďalší problém je ten, že muži často vytrvalo pracujú na tam, aby sa ženy príliš nestavali do popredia, aby boli presvedčené že na niečo nemajú schopnosti, silu či iné predispozície. Tvrdia, že nie sme úplne schopné vytvoriť si na veci vlastný názor, že naše nie neznamená „nie“, ale „možno“ či „potrebujem aby si ma viac presviedčal“. V zamestnaní sú stále pozície, ktoré by „ženy nemali robiť“ aj keď tento názor nemá žiaden logický základ. Názor, že žena patrí výlučne do kuchyne či do domácnosti a inak má pokorne mlčať a čakať čo bude od nej jej chlap potrebovať je stále pomerne bežný. To je v 21. storočí nie len smutné, ale aj dosť nenormálne.
Ženy dokážu byť samostatné, silné a dokonca šikovnejšie a lepšie ako muži. Vedia sa o seba v mnohom postarať a je veľa vecí, ktoré zvládajú aj bez mužov. To však neznamená, že mužov nechceme a nepotrebujeme. Práve naopak. Mužov máme rady, potrebujeme ich na to aby nás ľúbili a podporovali nás, chápali nás a poznali a oceňovali našu hodnotu. Keď od nich budeme vidieť to, že rešpektujú našu ženskosť tak sme viac ako šťastné prijať ich pomoc, smerovanie a rady. Nie však panovačnosť, povýšenectvo, ponižovanie a podceňovanie.
Určite, každá minca má dve strany a je dosť žien, ktoré tieto veci ťahajú do extrémov. Nestarajú sa o seba, chlapov nechcú ani vidieť a sú presvedčené, že ženy by uniesli na pleciach celý svet. Toto však už nie je feminizmus, ženskosť. To je už je chorá myseľ niekoľkých indivíduí, ktoré nepochopili o čo v tejto „problematike“ ide.